Pavol Rázga


 
 * 9. 12. 1798 Pezinok
18. 6. 1849 Bratislava
 
revolucionár, náboženský spisovateľ, bojovník proti feudalizmu

<< predchádzajúca
| zoznam osobností
| ďalšia >>

     Študoval na gymnáziu v Modre a evanjelicko-teologickej fakulte vo Viedni, kde navštevoval aj prednášky na lekárskej fakulte. Pôsobil ako kaplán či farár v Nemecku, Rakúsku, Čechách i na Slovensku. Po skončení lýcea pôsobil ako vychovávateľ v Plakenburgu. Popri pastoračnej činnosti bol aktívny ľudovýchovný a sociálny pracovník. V Prahe viedol i cirkevnú školu a v roku 1844 bol administrátorom československej evanjelickej obce. Bol stúpencom reformného hnutia uhorskej strednej šľachty vedeného L. Kossuthom, s ktorým sa i osobne poznal. Po začatí maďarskej buržoáznej revolúcie bol spoluzakladateľom Bratislavského národného spolku, ktorý si vytýčil za úlohu podporovať maďarskú vládu. Po vyostrení konfliktu s panovníckym dvorom vyzýval ľud k ozbrojenému odporu. V rokoch 1848 až 49 bol predsedom revolučného výboru v Bratislave a v októbri 1848 nemecky tlmočil Kossuthov prejav k národnej garde z balkóna Zeleného domu. V agitácii v prospech revolúcie neustal ani po obsadení Bratislavy cisárskym vojskom v decembri 1848. Po jeho zatknutí a uväznení, bol dňa 16. 6. 1849 postavený pred štatariálny súd generála Haynaua a odsúdený na trest smrti povrazom. Pokusy evanjelických veriacich i niektorých prominentov o jeho oslobodenie boli neúspešné. Kat svoje dielo dokonal 18. 6. 1849 na Somárskom poli. Pochovaný je na cintoríne pri Kozej bráne v Bratislave. Bol tiež chýrny kazateľ, v kázňach a v novinových článkoch horlil za slobodu ľudu a zaujímal kritické stanovisko k vládnucej dynastii. Tlačou vyšli jeho príležitostné kázne.