V rokoch 1878 – 83 študoval na Vojenskej
technickej akadémii vo Viedni. Pôsobil ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády a
staviteľ vojenských objektov na rozličných miestach monarchie. Po uvoľnení z armády
žil začas v Pezinku. Okolo roku 1900 odišiel do Bratislavy, kde pracoval v Marshallovej
továrni na výrobu vozov a kočov. Ako vojenský staviteľ navrhol a realizoval vojenské
opevnenia a objekty v Trebeniku (býv. Juhoslávia), vo Ľvove, Charkove a v Petrohrade.
Venoval sa modernizácii vojenskej techniky, najmä problému lietania. Je vynálezcom
horizontálnej vrtule. V roku 1895 absolvoval prvý pokus o vzlet v Bratislave a o dva
roky neskôr sa mu podarilo vzniesť do výšky 3 metrov. Jeho vynález propagovala
vtedajšia tlač (Pressburger Zeitung) a podľa neho konštruovali podobné stroje v
zahraničí.
Spolu s A. Marshallom zostrojili v rokoch 1895 – 97 prvý
automobil s benzínovým motorom na Slovensku. V rokoch 1900 – 02 zostrojil druhý
prototyp vrtuľníka a v roku 1905 na ňom vzlietol do výšky 4 metre a preletel
vzdialenosť 1500 metrov. Pokus bol zaprotokolovaný aj medzinárodnou vzduchoplaveckou
organizáciou. Keďže od armády nedostal finančnú pomoc a nepodarilo sa mu nadviazať
spoluprácu s vynálezcami a podnikateľmi v USA a Nemecku, vzdal sa ďalších pokusov.
Svojimi pokusmi s motorovým vrtuľníkom predstihol najmenej o štyri roky Francúzov L.
Bérgueta a J. Cornua, v technickej literatúre označovaných za vynálezcov vrtuľníka.
Ján Bahýľ bol vyznamenaný diplomom Františka Jozefa za tzv. letecký patent a návrhy
a realizáciu vojenských opevnení a objektov. Z jeho plodného života vzišlo 17
vojenských a technických patentov, ako vrtuľník poháňaný benzínovým motorom
(1895), balón so vzdušnou turbínou (1895), vynález tanku na parný pohon, zariadenie
na spájanie vagónov, vynález výťahu na Bratislavskom hrade a i. |
