|
|
 |
 |
Od roku 1793 príslušník jednotiek ťažkého jazdectva rakúskej armády, kadet, neskôr nadporučík a adjunkt poľného maršálporučíka Riescha. Do februára 1809 bol veliteľom stotiny jazdectva a neskôr pôsobil pri hlavnom štábe arcivojvodu Karola vo Viedni. V roku 1815 bol hlavný pobočník Karola Schwarzenberga. Začas pôsobil v kancelárii Dvornej vojenskej rady. V roku 1826 sa stal generálmajorom, neskôr bol veliteľ brigády v Pešti (1826 až 32), veliteľ brigády v Pešti (1826 – 32), veliteľ brigády a pevnosti v Salzburgu (1832), veliteľ divízie v Haliči (1832 – 34), hlavný generál v Sedmohradsku (1834 – 46). Bol účastníkom a veliteľom početných vojenských výprav proti Francúzsku, vynikajúci stratég a taktik. Vyznamenal sa vo viacerých bitkách: pri Cateau (1794), pri Stockau (1799), pri Arcis sur Aube (1814), pri Paríži (1814), a i. Po roku 1836 viedol vojenskú správu Sedmohradska. Je autorom viacerých memoárových prác s vojenskou tematikou (napr. Gedanken über Landesbewaffnung z roku 1807), niektoré vydal v časopise Militärischer Zeitschrift (1821). V roku 1818 bol povýšený do barónskeho stavu, v roku 1816 sa stal rytierom Rádu Márie Terézie a v roku 1834 bol tajným radcom. Bol vyznamenaný viacerými vysokými ruskými, pruskými a bavorskými vojenskými vyznamenaniami. |
