Keď dýchne čaro Vianoc v Pezinku

Táto informácia bola publikovaná od 23. 12. 2020 do 27. 12. 2020

Vianoce patria k najkrajším sviatkom v roku a sú tradičnou súčasťou slovenskej kultúry. Ich príchod ohlasujú čoraz kratšie decembrové dni a blížiaci sa zimný slnovrat. Bohaté zvyky Vianoc sú podobné na celom území Slovenska, aj keď čerpajú z rôznych regiónov a majú svoje lokálne osobitosti. Vianoce v Pezinku a v malokarpatskom regióne majú tiež svoje zvyky.

Vianočné zvyky sa v rodinách dedia z generácie na generáciu. Pri založení rodiny si novomanželia vytvoria vlastnú zmes zvykov, ktoré si priniesli každý zo svojho domova. K Vianociam v každej domácnosti patrí ozdobený stromček, zapálená svieca, oplátky, kapor, či koledovanie. Patria k nim aj srdcia otvorené na pomoc blížnym, chudobným,  chorým a starým. O vianočných zvykoch a tradíciách v malokarpatskej oblasti a v Pezinku píšu  zaujímavosti Peter Sandtner v Pezinčanovi a Hana Sedláčková na stránke Mestského múzea v Pezinku.


Štedrý deň a štedrá večera

Kým nevyšla prvá hviezda, Štedrý deň bol pre obyvateľov v obciach pod Malými Karpatmi pôstnym dňom, v krajnom prípade si mohli zajesť zemiakovú polievku. Ak dievča vydržalo o hlade do večera, malo dostať dobrého muža a mládenec zas dobrú ženu. Ak pôst dodržali deti, rodičia im prisľúbili, že uvidia zlaté prasiatko.  Vinári vo vinohradníckych rodinách na Štedrý deň odrezali niekoľko viničných prútov, nazvaných „štedráky“, aby si zabezpečili úrodu aj zdravie nasledujúci rok. Tieto prúty používali pri jarnom štepení viniča. Čmudenie domov tymiánom malo zas zabezpečiť ochranu pred zlými duchmi.

Veľká pozornosť sa venovala príprave jednotlivých chodov a úprave stola, pretože stôl symbolizoval hojnosť a prosperitu v budúcnosti. Gazdiné naň prestreli vyžehlený biely obrus, ako symbol čistoty. Na poďakovanie za minulú úrodu naň rozsypali všetky plodiny, ktoré sa im v ten rok urodili. Niekde kládli gazdovia pod stôl najdôležitejšie pracovné nástroje, ktoré mali zabezpečiť dobré výsledky ľudí za stolom. Pod obrus alebo pod taniere sa kládli šupinky z kapra pre šťastie, pätka z chleba, aby ho bol po celý rok dostatok a aby bolo dosť peňazí, aj minca. Pri štedrovečernom stole sa ponechalo prestreté aj pre mŕtvych predkov. Aby sa upevnilo zdravie a súdržnosť v rodine, v niektorých domácnostiach sa okolo nôh stola obtočila reťaz. Členovia rodiny zasadli k stolu umytí a čisto oblečení.

Štedrá večera sa začala zapálením sviečky, nasledovali modlitby. Dospelí si pripili pálenkou alebo vínom. Potom všetci zjedli oblátky s medom a cesnakom, rozlúskli orech a prekrojili jabĺčko. Zdravý orech a hviezdicový jadrovník v jabĺčku znamenali zdravie člena rodiny v najbližší rok. U vinárov v domácnostiach si uchovali aj hrozno do Vianoc, zavesené na „kocúri“- konári s hroznom, ktorý bol priložený k zemiakom, aby mal živiny a dodával vlahu.  Jedla sa kapustnica s hríbmi a slivkami, niekde šošovicová polievka.  Ryby sa jedli už od stredoveku, no hlavne pečené alebo varené, vyprážaný kapor s majonézovým alebo zemiakovým šalátom na kyslo sa zaužíval až po II. svetovej vojne. Sladkým pokrmom boli pupáky alebo opekance varené v mlieku s makom, medom a maslom, ktoré symbolizovali hojnosť. Ďalej nasledovali kysnuté makovníky, orechovníky a tvarožníky, niekde Štedrák a  medovníky, vanilkové rožky a linecké pečivo.  Naši predkovia verili, že kto prvý vstane od stola, do roka zomrie, preto počas celej večere platil zákaz vstať od stola, len gazdiná mohla obslúžiť. Od stola sa vstávalo až po záverečnej modlitbe. Pozbierali sa všetky omrvinky a pridali sa do osiva, aby bola štedrá úroda.  Zvyšky jedál od stola dostávali domáce zvieratá. Po večeri začali znieť pod oknami vianočné koledy, mestom zneli Narodil sa Kristus Pán, Pastieri, pastieri, hore vstaňte alebo Búvaj dieťa krásne.  Vyvrcholením pôstu a celého Štedrého večera bola polnočná omša, v Pezinku nazývaná „ucíren“, po jej skončení z veže kostola hrala Tichá noc.


Božie narodenie alebo prvý sviatok vianočný

Druhý deň po Štedrom večere je Božie narodenie, ktoré bolo vždy rodinným sviatkom. V tento deň dopoludnia išli ľudia na omšu a potom trávili čas doma v kruhu rodiny. Obedovalo sa doma, už mäsité jedlo: hovädzí vývar, pečené mäso, niekde divina alebo vyprážané rezne so zemiakovým šalátom.


Druhý sviatok vianočný alebo Na Štefana

V tento sviatok sa dopoludnia chodilo do kostola, kam prišlo veľmi veľa ľudí, lebo sa svätilo víno. V tento deň sa pilo, aby ľudia predišli možným chorobám. Gazdiné už mohli poodkladať zo stola misky s jedlom, s ktorými sa nesmelo od štedrej večere hýbať, mohli poupratovať. V tento sviatok sa navštevovali rodiny a známi a od svätej Kataríny sa konali prvé zábavy. Na západnom Slovensku chodili malí chlapci po tzv. Štefanskej kolede.


Vianočný stromček a darčeky

Ochranu a rozvoj v rodine v predkresťanskom období prinášali zelené ihličnaté vetvičky, na ich tradíciu nadviazali ihličnaté stromčeky, ktoré sa k nám dostali z nemeckého a rakúskeho prostredia najprv v 16. storočí medzi meštianstvo a neskôr až v 19. storočí na vidiek. Stromčeky sa zvykli vešať na strop, pôvodne sa zdobili len jabĺčkami medovníkmi či slamenými alebo papierovými ozdobami, až neskôr sa kupoval karamel vo farebných papierikoch, salónky. Výzdoba symbolizovala hojnosť a dobrú úrodu, čo bolo pre našich predkov veľmi dôležité. V Grinave rodičia zdobievali stromčeky tajne na Štedrý večer tak, aby deti, ktoré prichádzali z koledovania, prekvapili.

Obdarovávanie pod stromčekom sa rozvinulo až neskôr, darčeky boli spočiatku symbolické, jednoduché (drevený koník, vláčik, pomaranče, čokoláda...), materiálne darčeky boli obyčajne ručne doma vyrábané členmi rodiny.

Vianoce sú sviatkom pokoja, lásky, zdravia  a rodiny. Tento tradičný rozmer získava v súčasnej dobe všeobecného ohrozenia zdravia oveľa hlbší význam. A preto tento článok uzavrieme vinšom, ktorým si Pezinčania v tomto čase priali šťastné sviatky: „Vinšujem vám tieto slávne sviatky, Krista Pána narodenie, čo si od Pána Boha žiadate: zdravie, šťastie, hojné Božské požehnanie, hojnosť vína, hojnosť chleba, dlhého života, stáleho pokoja, menších hriechov, väčšej radosti, po smrti kráľovstvo nebeské. Aby sme sa mohli s týmto novonarodeným Ježiškom jedenkrát stretnúť a tú krásnu pieseň so zbormi anjelskými spievať: Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľudom dobrej vôle.“


Irena Dorotjaková