Na vyvýšenine uprostred dubového lesa nad Pezinkom stojí nenápadné, no pôsobivé a Pezinčanom dobre známe kamenné torzo tzv. Pereckého (Peregského) domu. Dlhé roky bol domček opradený mýtmi a legendami. Až archeologický výskum realizovaný v rokoch 2024 – 2025  Malokarpatským múzeom v Pezinku pod odborným vedením archeologičky Lenky Choma Soročinovej priniesol odpovede na otázky o jeho pôvode, stavebnom vývoji aj funkcii.

Výskum sa uskutočnil v rámci projektu cezhraničnej spolupráce Interreg SK–AT – CoDeMoRe (Common Development of Model Regions), zameraného na poznávanie, ochranu a sprístupňovanie kultúrneho dedičstva v slovensko-rakúskom pohraničí. Aj vďaka tejto spolupráci sa podarilo detailnejšie preskúmať jednu z menej prebádaných historických lokalít Pezinka.

Od vinohradov k murovanému domu

Keď sa v okolí zrúcaniny pozornejšie rozhliadnete, v teréne si všimnete terasy, kamenné múriky a mohutné násypy. Tie prezrádzajú, že dnešný dubový les bol kedysi otvorenou vinohradníckou krajinou. Zachované kamenice (kamenné múry spevňujúce svahy a oddeľujúce parcely) sú dodnes svedectvom práce dávnych vinohradníkov.

Počas archeologického výskumu sa našli viaceré nálezy, napríklad črepy keramiky, medený grajciar z roku 1800 či rôzne druhy streliva. Najstaršie keramické črepy pochádzajú už z 15. storočia, čo naznačuje, že miesto bolo využívané už v neskorom stredoveku, pravdepodobne v súvislosti s pestovaním viniča.

Samotná murovaná budova vznikla podľa výsledkov výskumu, potvrdených aj rádiouhlíkovým datovaním, niekedy v období od 16. do prvej polovice 17. storočia. Pôvodne bola väčšia než dnešná ruina, pôdorys mal rozmery 8 × 6,3 metra. Postavená bola z miestneho kameňa spájaného kvalitnou vápennou maltou, niektoré časti (pravdepodobne pec alebo komín) boli murované z tehál.

Steny boli zvnútra aj zvonka omietnuté nabielo a strechu pokrýval drevený šindeľ. K vstupu pravdepodobne viedlo kamenné schodisko a z tejto najstaršej etapy sa zachovalo aj malé okno v severozápadnej stene. Stavba však po čase zanikla v dôsledku ničivého požiaru.

Obnova a novodobé úpravy

V 2. polovici 19. storočia bol objekt obnovený, už však len v približne polovičnom rozsahu. Nový vstup vznikol uprostred juhovýchodnej steny a oproti nemu sa nachádzalo veľké okno. Interiér mal drevenú podlahu a omietky s maľovaným kvetinovým ornamentom.

V prvej polovici 20. storočia prešla budova ďalšou úpravou – dostala novú keramickú strešnú krytinu, omietky aj dvere. Pravdepodobne v polovici 20. storočia bola opustená. Následne sa časť murív rozpadla a niektoré úseky boli neskôr doplnené jednoduchým domurovaním, čím vznikla dnešná podoba romantickej ruiny.

Archeologické nálezy naznačujú, že objekt slúžil najmä strážcom vinohradov alebo pracovníkom tzv. pereckého úradu, ktorý spravoval vinohradnícke záležitosti. Do akej miery ho využíval samotný pereg, teda najvyšší predstaviteľ tohto úradu, zatiaľ nevieme s istotou potvrdiť.

Isté však je, že Perecký dom nebol obyčajnou vinohradníckou búdou. Išlo o kvalitne postavenú stavbu s viacerými stavebnými etapami, ktorá mala svoje miesto v dejinách pezinského vinohradníctva a dnes predstavuje cenný doklad vývoja kultúrnej krajiny Malých Karpát.

Na priložených fotografiách môžete vidieť priebeh archeologického výskumu.

Nálezy: črep z okraja novovekej nádoby, klince, kovový gombík, minca z roku 1800, olovená guľka, prepálená tehla, črep z okraja stredovekej nádoby