V Dome kultúry Pezinok sa v stredu 18. marca uskutočnilo spoločné verejné prerokovanie Správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie (EIA) k navrhovanej činnosti „Obchvat Malokarpatského regiónu II/502 Pezinok – Modra, Obchvat II/503 Viničné“. Prerokovanie prinieslo odborné vysvetlenia navrhovaného riešenia a otvorenú diskusiu o tom, ako môže projekt odľahčiť územie od tranzitnej dopravy, zvýšiť bezpečnosť a zlepšiť kvalitu života – zároveň však musí byť pripravený citlivo a s rešpektom k územiu, prírode aj dotknutým komunitám. Spoločné prerokovanie sa konalo pre samosprávy Mesto Pezinok (organizátor), Mesto Modra, Obec Vinosady, Obec Šenkvice, Obec Viničné, Obec Slovenský Grob a Mesto Svätý Jur. Na stretnutí sa zúčastnili zástupcovia Bratislavského samosprávneho kraja, odborní spracovatelia aj verejnosť.
„Po rokoch sa v tejto téme konečne posúvame ďalej. Obchvat je dlhodobo jedna z najdôležitejších dopravných tém pre Pezinok aj celý región. Oceňujem, že dnešné prerokovanie vytvorilo priestor na vecnú a otvorenú diskusiu. Len transparentný proces môže viesť k riešeniu, ktoré bude zodpovedné voči ľuďom aj voči územiu,“ uviedol primátor Pezinka Roman Mács. Zástupcovia Bratislavského samosprávneho kraja priblížili širšie súvislosti projektu a reagovali na otázky verejnosti. Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov Úradu BSK, zdôraznila, že pri hľadaní finálneho riešenia nemožno uvažovať len nad jednoduchým „presunutím trasy v mape“. Do rozhodovania vstupuje celý rad odborných, environmentálnych aj územnoplánovacích limitov. „Hľadá sa optimálny dopravný variant, ktorý rešpektuje prírodno-geomorfologické podmienky, ochranu prírody, systém toku dopravy a zároveň bonitu pôdy,“ uviedla počas diskusie.
Výber variantu a poloha trasy patrili medzi kľúčové témy prerokovania, vrátane otázok smerujúcich na umiestnenie niektorých križovatiek, najmä v smere na Grinavu. Zástupcovia kraja vysvetľovali, že varianty sa neposudzujú formálne, ale na základe komplexného porovnania dopravných prínosov, environmentálnych dopadov, nákladov aj realizovateľnosti. Zároveň pripomenuli, že verejnosť má aj po prerokovaní možnosť zasielať písomné stanoviská v zákonnej lehote a relevantné podnety budú predmetom ďalšieho vyhodnocovania. Dôležitou časťou diskusie bola aj téma trasovania. Odborníci vysvetlili, že už pri samotnom trasovaní je snahou viesť cestu tak, aby potreba protihlukových stien bola čo najmenšia, hoci v niektorých úsekoch ich nemožno vylúčiť. Zároveň zaznelo, že akustické modely sú súčasťou dokumentácie a bez splnenia zákonných limitov a navrhnutia potrebných opatrení nebude možné projekt posunúť do ďalších povoľovacích stupňov. Pri obchvate Modry sa podľa prezentovaných informácií podarilo navrhnúť trasu tak, že rozsiahle protihlukové steny neboli potrebné, pri ďalších úsekoch bude rozhodujúce finálne posúdenie.
K ďalšiemu postupu sa vyjadril Marek Horváth, vedúci oddelenia strategických projektov Úradu BSK, ktorý pripomenul, že bez ukončenia procesu EIA a bez určenia výsledného variantu nie je možné pokračovať v príprave projektovej dokumentácie. Zároveň upozornil, že zákonné lehoty v povoľovacích procesoch bývajú v praxi často dlhšie, než predpokladá legislatíva, a preto nie je korektné sľubovať presné termíny. Doplnil tiež, že jednotlivé časti Malokarpatského obchvatu sú v rozdielnych štádiách prípravy – kým pri obchvate Modry už kraj disponuje územným rozhodnutím, vysporiadava pozemky a pripravuje dokumentáciu na realizáciu stavby, pri obchvate Pezinka je práve EIA rozhodujúcou etapou, ktorá určí ďalší postup.
Na prerokovaní sa zúčastnili aj predstavitelia samospráv vrátane primátora Svätého Jura Šimona Gaburu a primátora Modry Juraja Petrakoviča. Spoločné prerokovanie tak potvrdilo význam koordinácie medzi mestami a obcami v území a potrebu pokračovať v príprave projektu tak, aby bol dopravne funkčný, ale zároveň obhájiteľný z pohľadu zdravia obyvateľov, ochrany prírody a dlhodobej udržateľnosti rozvoja regiónu.
