Pezinok nehrá prím len v oblasti vinárstva či vinohradníctva. Naše mesto je slávne aj pre jeho bohatú banícku históriu a banské tradície. Dobývalo sa tu zlato, pyrit, kýza a antimón. Ochrannú ruku nad baníkmi, ktorí v podzemných banských priestoroch neraz nasadzovali vlastné životy, drží už dlhé stáročia Svätá Barbora – ako ochrankyňa povolaní, v ktorých hrozí náhly či násilný skon.
História v skratke
Prvé doložené písomné zmienky o baniach v Pezinku siahajú do začiatku 14.storočia, keď už okolo roku 1310 mal podľa niektorých historikov kutacie právo v pezinských horách magister Móric.
Popri zlate, ktoré bolo svojou rýdzosťou označované ako arabské, sa už v 18. storočí ťažil antimón (ktorý sa s prestávkou počas prvej svetovej vojny) ťažil až do 90. rokov. Do roku 1957 sa dobývalo výstupkovým dobývaním so základkou. Od roku 1967 sa ťažilo opäť pod zemou s doplňujúcou lomovou ťažbou. Podľa údajov Rudných baní, závod Pezinok z roku 1979 vyrábaný koncentrát obsahoval 20 - 25% Sb, 3 - 5% As, 15 - 30 g/t Ag a 6 - 10 g/t Au. Odhaduje sa, že v rokoch 1873 - 1980 sa vyťažilo a spracovalo 20 000 ton čistého kovu. Ložisko bolo rozfárané nasledovnými štôlňami: Medzipatrová, Antimónová, Nová Alexander, Pyritová a štôlňa Budúcnosť.
V roku 1999 bol DP Pezinok zmluvne prevedený na organizáciu METAL – ECO SERVIS, spol. s r.o. Pezinok, ktorá aj v roku 2006 vykonávala likvidáciu lomu navážkou základkového materiálu. V sledovanom období bolo do objektu lomu uložených 29 895 ton základkového inertného materiálu.
(Prečítajte si viac z bohatej histórie pezinského baníctva TU.)
O udržiavanie a zachovávanie baníckych tradícií sa stará OZ Malokarpatský banícky spolok
Členovia združenia sa taktiež podieľajú na obnovovaní baníckych zvykov a zhromažďovaní materiálnych hodnôt po banskej činnosti, dôkazom čoho sú aj ich odborné i popularizačné publikácie. Banícky spolok taktiež patrí medzi zakladateľov Združenia baníckych spolkov a cechov Slovenska, ktoré dnes zastrešuje 27 obdobných organizácií. Svojou činnosťou spolok potvrdzuje, že baníctvo je neoddeliteľnou súčasťou histórie Pezinka a jeho okolia.
Geopark Malé Karpaty ako krásna prezentácia prírodného dedičstva sa stal súčasťou Siete geoparkov na Slovensku
Geopark Malé Karpaty má rozlohu takmer 1200 km², jeho súčasťou je 54 miest, mestských časti a obcí. Zahŕňa Pezinok, Modru, Trstín, Pernek, Sandberg-Pajštún a Bratislavu. Táto oblasť je bohatá nielen na prírodné krásy, ale i aktivity, ktoré tu môžete podniknúť ako napríklad turistika, cyklistika, splavovanie, zber hríbov i ryžovanie zlata.
Prejdite sa banským náučným chodníkom
V priestore zastávok náučného chodníka 7 a 11 sú – v rámci aktivít Geoparku Malé Karpaty – vybudované oddychovo-náučné areály, ktoré sú miestom podujatí s baníckou tematikou pre verejnosť. Každoročne v druhú májovú sobotu za každého počasia usporadúvajú členovia Malokarpatského baníckeho spolku prechod náučného chodníka s odborným výkladom.
Chodník plný historických i súčasných zaujímavostí prechádza oblasťami ťažby pyritových a antimónových rúd a okrajovo sa dotýka ťažby zlata. Začína v mieste, kde v stredoveku stála banícka osada Zumberg, prechádza cez pezinské kúpele, svojho času veľmi obľúbené a čerpajúce vodu pre svoju prevádzku z banských diel. Ďalej vedie banským poľom Ferdinand – Karolína, kde ešte v 50-tych rokoch 20. storočia bola vykonávaná ťažba pyritu. Čiastočne priblíži dobývanie zlata a pokračuje k povrchovej dobývke antimónovej rudy – najvyššie miesto na trase BNCH. Následne schádza dolu popri štôlňach Antimónová a Pyritová k úpravárenským objektom a na nádvorie závodu Rudné bane. Odtiaľ ponad odkalisko pokračuje k „najmladšej“ štôlni Budúcnosť a vracia sa k východiskovému bodu.
Detská banícka akadémia JUDr. Dušana Vilima
Deti sa mohli zúčastniť baníckej akadémie pri Antimónovej štôlni tento tok koncom augusta už po šiestykrát. Cieľom podujatia je hravou formou oboznámiť všetkých malých fanúšikov baníctva s baníctvom, geológiou, paleontológiou a doplniť a rozšíriť ich vedomosti o prírode. Pre deti sú pripravené aktivity ako ryžovanie zlata, hľadanie nugetov, vyklopkanie polodrahokamov zo sadry, hľadanie a rozlišovanie zvieracích stôp žijúcich v našich lesoch, vyfarbovanie Permoníka a výroba odznaku. Odbornejšie poznatky deťom poskytli pracovníci Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského z Katedry geológie a paleontológie, ktorí im ukázali rôzne fosílie – tie si deti mohli aj vyrobiť. Deti sa dozvedeli o geologických vrtoch, vyskúšali si „poskladať lego“ zo vzoriek geologických vrtov, či odmerať hĺbku hydrogeologického vrtu. Naši priatelia zo Spolku krojovaných horníků při obci Stonava deťom a ich rodičom predviedli krátku ukážku zásahu banskej záchrannej služby.
Potvrdením o absolvovaní akadémie je pamätná listina a spečatením slávnostný „skok cez fáračky“.
V tento deň si pripomíname obete baníckych nešťastí a vyjadrujeme úctu ich rodinám. Ich obetavosť a odvaha nesmie byť zabudnutá. Nech sú naše myšlienky s nimi a nech sa ich pamiatka uchováva v našich srdciach. V Pezinku sa pietna spomienka koná každoročne pri Banskom vozíku obetiam banských nešťastí na Kollárovej ulici v auguste.
Zdroj foto: Malokarpatský banícky spolok
