V utorok 9. decembra 2025 sa na pôde Mestského úradu v Pezinku uskutočnilo slávnostné prijatie bývalých politických väzňov a ich rodín. Na stretnutí s primátorom mesta Pezinok Romanom Mácsom sa zúčastnili predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Peter Sandtner, politický väzeň brat Tomáš Konc a deti politických väzňov z Pezinka a blízkeho okolia.
Primátor mesta Roman Mács vo svojom príhovore zdôraznil, že je dôležité nezabúdať na ľudí, ktorým bol počas totalitného režimu znemožnený slobodný život, osobný rast či právo na vlastný názor. Mnohí z nich boli prenasledovaní, nespravodlivo väznení, odsúdení a ich rodiny čelili dlhodobým následkom týchto krívd. Ako uviedol, „len tým, že si históriu pripomíname, môžeme predchádzať jej opakovaniu“.
Peter Sandtner priblížil prítomným viacero významných politických procesov spojených s Pezinkom. Spomenul aj prípad Jozefa Raibauera a jeho spoluodsúdených – príbeh, ktorý demonštruje absurditu vtedajšieho režimu. Alojz Vozatár našiel v roku 1947 v parku v Pezinku obrázok považovaný za protištátny. Keď peňaženku neskôr stratil, nálezca odovzdal obrázok bezpečnostným orgánom, čo napokon viedlo k obvineniu a odsúdeniu troch ľudí za údajné šírenie nepriateľského materiálu.
Počas stretnutia zazneli aj osobné spomienky potomkov politických väzňov. Jeden z nich pripomenul, aký zásadný dopad malo prenasledovanie rodičov na bežné fungovanie domácností. Deti politických väzňov mali často obmedzené možnosti štúdia – ak vôbec mohli pokračovať vo vzdelávaní, spravidla len na stredných odborných školách, mnohí sa museli vyučiť v remeslách. Okrem toho nesmeli cestovať do zahraničia, čo ešte viac prehlbovalo ich izoláciu a znevýhodnenie.
Súčasťou prijatia bolo aj slávnostné podpísanie a zanechanie odkazu v mestskej kronike, čím predstavitelia Konfederácie politických väzňov Slovenska, politický väzeň Tomáš Konc a deti politických väzňov spolu s vedením mesta Pezinok symbolicky potvrdili význam zachovávania historickej pamäti.
Po oficiálnej časti sa všetci prítomní presunuli pred budovu Krušičovej kúrie, v ktorej areáli sa v roku 1959 nachádzal okresný súd a väznica. Pod pamätné tabule boli na budovu slávnostne zavesené vence ako symbol spomienky na všetkých obyvateľov Pezinka a okolia, ktorí boli v rokoch 1948 – 1989 nespravodlivo väznení a prenasledovaní komunistickým režimom.
Stretnutie bolo pripomenutím nielen osobných príbehov utrpenia, ale aj odvahy a hodnoty slobody, ktorú si dnes môžeme slobodne užívať. Konfederácia politických väzňov Slovenska dlhodobo pôsobí s cieľom zachovávať pamiatku nevinných obetí totality a usiluje sa o to, aby historická pamäť zostala živá aj pre ďalšie generácie.