Medzi najvýznamnejšie prostriedky na zmiernenie globálnych environmentálnych problémov súčasnosti patrí bezpochyby koncepcia zelenej infraštruktúry vnajširšom slova zmysle. Zelená infraštruktúra má v zásade charakter obranný. Rovnako, na zmiernenie globálnych problémov má za cieľ aj koncepcia racionálneho využívania prírodou ponúkaných ekosystémových služieb. Realizácia tejto koncepcie prostredníctvom ekologicky optimálnej organizácie avyužívania krajiny a cez priestorovo-plánovacie procesy naberá proakčný charakter. Obe tieto paradigmy sú však zatiaľ relatívne voľne definované, na úrovni koncepcií. Ich presadenie do reálnej praxe na zmiernenie globálnych problémov vyžaduje konkrétne nástroje.

Takýmto nástrojom na realizáciu zelenej infraštruktúry a racionálneho využívania ekosystémových služieb je metodika projektovania územného systému ekologickej stability (ÚSES), zameraný na tvorbu ekologických sietí a celoplošných ekostabilizačných a manažmentových opatrení pre prvky ÚSES. Tento nástroj je jednoznačne podložený vedecky, podporený legislatívne a preverený v projekčnej praxi.

ÚSES celoplošnú stabilitu krajiny zabezpečuje prostredníctvom využívania prirodzených funkcií geoekosystémov, a to:

• udržiavaním rozhodujúcich bioticko-ekologických funkcií geoekosystémov pre živé organizmy, ako je miesto pre rozmnožovanie, úkryt a získavanie potravy (biocentrá),
• zabezpečením podmienok na migráciu a šírenie genetických informácií (biokoridory, interakčné prvky), udržiavaním konektivity medzi geoekosystémami,
• zabezpečením fungovania ekologických funkcií v krajine udržaním celkovej ekologickej stability krajiny prostredníctvom priestorového vplyvu vyššie menovaných prvkov kostry ÚSES a cez ekostabilizačné a manažmentové opatrenia.

ÚSES je zároveň nástrojom modernej, celoplošnej ochrany prírody a zachovania biodiverzity. Rozširuje princípy zachovania podmienok a foriem života na celé územie, na všetky typy ekosystémov, diferencovaného spôsobu využívania (resp. nevyužívania) plôch.

Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (zákon o ochrane prírody a krajiny), v § 2 odsek 2 písmeno a) definuje ÚSES nasledovne:

„ÚSES je taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho alebo miestneho významu“.

Významnou súčasťou celoplošného ÚSES je aj systém opatrení na ekologicky optimálnu organizáciu a využívanie krajiny a ďalšie ekostabilizačné opatrenia na zachovanie prirodzenej produkčnej schopnosti krajiny, zadržiavanie vody v krajine, zmierňovanie nepriaznivých dopadov klimatických zmien, protipovodňovú ochranu, zmiernenie erózie a akumulácie pôdy, ochranu vodných, pôdnych a lesných zdrojov, na zlepšenie krajinného obrazu a celkovej kvality životného prostredia.

MÚSES mesta Pezinok(PDF)
Súčasná krajinná štruktúra(PDF)
Priemet pozitívnych prvkov a javov(PDF)
Priemet negatívnych prvkov a javov(PDF)
Návrh MÚSES a zelenej infraštruktúry(PDF)